Dôležitosť čerstvej vody.

Vážené včelárky a včelári,

Minule sme sa zaoberali dôležitosťou prikrmovania cukrovo-medovým cestom na jar. Avšak ruka v ruke s kŕmením cestom ide podávanie vody. Na jar je správny prísun vody rovnako dôležitý. Ako je už z nadpisu jasné, v článku sa bude hovoriť o dôležitosti vody vo včelstve alebo ako postupovať pri napájaní nielen na jar, ale aj počas celého znáškového obdobia. Text nie je priamo od nás, ale je požičaný z knihy „Včelařství“od autora Vladimír Veselý a kolektív. Ak Vás článok zaujal, knihu si môžete zakúpiť aj v našom internetovom obchode po kliknutí sem. 

Nižšie v článku nájdete našu ponuku napájačiek. Dokopy máme 15 druhov, rôznach veľkostí a rôzneho použitia. 

Prenášanie vody

Okrem nektáru, peľu a propolisu prinášajú včely do úľa aj veľké množstvo vody. Zdroj vody, ktorým býva vo včelárskej prevádzke spravidla napájačka, začnú včely húfne vyhľadávať hneď v prvých dňoch po jarnom prelete. Záujem o vodu však majú počas celej jari, leta, až do neskorej jesene. Včelári vedia, že spotreba vody je priamo úmerná plodovaniu včelstva. Ak je však znáška nektáru, o vodu je v napájačke menší záujem. Riedky, vodnatý nektár úplne nahrádza vodu. Okamžite ako prestane znáška, lietavky sa znovu objavia pri napájačke.

Skutočná spotreba vody jednotlivou včelou je málo preskúmaná. Tkanivá včely obsahujú 68-79% vody. Mladuška stará jeden deň má v tele 53mg vody, lietavka stará 24 dní 41,8mg vody a dlhoveká prezimujúca včela okolo 48mg vody. Včelstvo spotrebuj denne priemerne 0,2l vody, ročne až 150l. Denná spotreba však nie je rovnomerná. Najvyššia je na jar, keď denný prínos do včelstva je až 0,5l vody. Na jar používajú včely prinesenú vodu k riedeniu hustých zásob medu. Kŕmna kašička lariev má okolo 60% vody. Obsah medových vačkov mladušiek je stále pomerne riedky. Koncentrácia tekutiny v medovom vačku nepresahuje 32-38% a neustálym predávaním potravy sa udržuje vo včelstve na pomerne stálej úrovni. V zimnom období získavajú včely vodu z tzv. metabolickej vody, uvoľnenej pri trávení cukru zo zimných zásob. Taktiež využívajú aj kondenzovanú vodu vyzrážanú z vydýchaných pár. Kondenzovanú vodu môžeme vidieť na stenách úľa. Lenže pokiaľ ju včely nevyužijú, môže podporovať vznik plesní.

Do úľa nosia vodu lietavky. Stanú sa z nich špecializované nosičky vody vyhľadávajúce napájadlá alebo zdroje vody v prírode, napríklad kaluže alebo rôzny vodou nasiaknutý materiál (mech, rašelina a pod.). Prínos vody do úľa je riadený dopytom mladušiek. Ak je spotreba vody krytá prínosom vodnatého nektáru, je nosičiek vody málo. Ak prestane prínos nektáru, vzrastie počet nosičiek vody na napájačke. V úli by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu neskladujú v bunkách plástov ako med a peľ. Iba zriedka je vidieť drobné kvapky vody lesknúce sa v trhlinách plástov. Nosičky vody odovzdávajú náklad vody mladuškám pri letáči a tie ju využijú ihneď tam, kde je potrebná. Pokiaľ nie je o vodu záujem, mladušky s plným medným vačkom vody sa usadia neďaleko otvoreného plodu. Tam ako živé zásobníky vody čakajú na príležitosť, kedy bude voda využitá krmičkami plodu.

Vo včelstve má voda mnohostranný význam. Je riedidlom cukornatej potravy, slúži k udržaniu optimálnej vlhkosti v úli, je poistka proti nebezpečnému rýchlemu zvýšeniu teploty tela včiel a v bunkách s plodom. Ak potrebujú včely zvýšiť vlhkosť v úli, odparujú kvapky vody z medného vačku na koreni jazýčka. Včela pohybuje jazýčkom mierne dopredu a dozadu, čím sa plocha tekutiny na koreni jazýčka rozťahuje a odparuje sa. Rovnakým spôsobom včela ochladzuje svoju hemolymfu, zahriatu v hrudnom svalstve. V bunkách s odkrytým plodom vešajú včely na hornú stenu bunky drobné kvapôčky, a tým zaisťujú, že v bunke nedôjde k prehriatiu. Voda sa pomaly odparuje, tým sa znižuje teplota a vhodne upravuje vlhkost v bunke.

Včely prinášajú vodu z rôznych zdrojov, z hľadiska ľudskej hygieny často nevhodných. Rady navštevujú zdroje vody zmiešané s močovinou alebo močom. Dávajú prednosť mierne slanej vode pred vodou destilovanou, hoci už 1% roztok kuchynskej soli je pre včely jedovatý. Hygienická napájačka, na ktorú sa včely naučia pravidelne lietať od jari do jesene, je najistejším zdrojom nezávadnej vody pre včelstvo. Aby sme včely naučili lietať na napájačku, vodu na jar mierne prisladzujeme. Nesmieme však zabudnúť, že včela spozná sladkú vodu až keď je koncentrácia cukru vyššia než 7%. Vcely majú na tykadlách zmyslové orgány, ktorými vnímajú vodu. Smädná včela rozozná misku s vodou od misiek s inými tekutinami, ako napr. alkoholom, éterom, olejom a pod. Dokáže veľmi dokonalo rozlíšiť čistú vodu od vody mierne voňavej. Orientuje sa podľa gradientu vodných pár a zdroj vody nájde ľahko a rýchlo. 

Je dôležité dodať včelám zdroj vody v období pred jarou, ktoré je studené. V tejto dobe potrebujú včely dostatok vody k svojej životnej činnosti, k rozpusteniu hustých medových alebo cukrových zásob na prípravu potravy plodu a možnosti vytvárať teplo. Hneď ako počasie dovolí, zriadime včelám napájačku s odtekajúcou vodou, aby si nezvykli lietať pre vodu inam. Včely potom odoberajú len čistú vodu na krátku vzdialenosť a nepoužívajú nevhodné zdroje. Napájačka musí byt stále v činnosti, inak ju včely opustia. Môžeme ju urobiť z väčšieho pohára so širším hrdlom, ktorý postavíme dnom hore na vrúbkované sklo tak, že sa voda pomaly prelína okolo hrdla a rozlieva sa v drážkach skla. Vodu je možné včelám dodávať tiež napájačkami priamo do úľa, čo je síce účinnejšie, ale pracnejšie.

Rozkvitnutím čerešne začína včelárska jar. Kde sa nedá riadiť touto rastlinou, na začiatok jari nás upozorní rozkvitnutie sŕstky. Potom nasledujú ovocné stromy, tj. marhule, čerešne,  slivky, jablone a hrušky, z ktorých majú včely prvú znášku. Teraz už včelstva silne plodujú a silia novými generáciami včiel. S prínosom sladiny a peľu sa dostaví stavebný pud. Začne sa objavovať behom jari za prínosu sladiny. Je súčasťou rozmnožovacieho a zhromaždovacieho pudu. Rozmnožovací pud sa prejaví zvýšením plodovania a neskôr rojením. Zhromaždovací pud ako súčasť pudu spoločenského má pre včelára nesmierny význam, pretože sa prakticky premieta do medného výnosu a opeľovacej činnosti. Riadnym ošetrovaním včelstiev a zabezpečením životných podmienok môžeme správne využívať tieto inštinkty včiel. Veľmi záleží na tom, ako včelstvo pripravíme na hlavnú znášku.

Od stavu zisteného po jarnej prehliadke ošetrujeme včelstvá tak, aby mohli úspešne využiť znášku. K tomu využívame znalosti o dĺžke vývoja robotnice od vajíčka po lietavku, a to tak, že asi 40 dní pred hlavnou znáškou má vo včelstve vrcholiť plodovanie. Preto sa v bezznáškovom období staráme o to, aby zásoby nepoklesli pod 4-5kg a včelstvá neprestali plodovat. Do hlavnej znášky musia vcelstvá nasadiť čo najviac lietaviek. Na to je však potrebné poznať, kedy na trvalom alebo kočovnom stanovišti rozkvitajú medonosné rastliny, alebo ci sa tam nachádza medovicová znáška. Poznatky o dlžke vývoja teda dávajú včelárovi možnosť určitej orientácie pre postup práce, avšak s výhradou, že bude prihliadať k ďalším činiteľom ovplyvňujúcim vývoj včelstva. Po využití prvej znášky z ovocných stromov sú už včelstvá viac rozvinuté do znášky z repky. Tá tvorí v posledných rokoch na väčšine nášho územia významný zdroj pastvy. Znáška z repky je v podstate prvou hlavnou znáškou. Tam, kde nie je agát, nasleduje obvykle bezznáškové obdobie, ktoré trvá do ďalšej znášky. Pri pohyblivom včelárení ho možno ovplyvniť kočovaním. V znáškovej prestávke na trvalom stanovišti nesmejú včelstvá obmedziť plodovanie a nesmejú sa im zmenšiť zásoby, ktoré doplňujeme podnecovaním kŕmením.

Napájačky v našej ponuke

V našej ponuke nájdete rôzne napájačky, či už vonkajšie, alebo letáčové. Ponúkame dokopy 15 druhov rôznych veľkostí, rôzneho použitia. Všetky nájdete po kliknutí SEM . Určite si vyberiete také, ktorá Vám najviac vyhovuje. 

Letáčové napájačky rôznych veľkostí a rôzneho použitia. Nájdete ich po kliknutí na obrázok. 

Vonkajšie napájačky rôznych veľkostí a použití. Nájdete ich po kliknutí na obrázok.