Zatiaľ čo sa včely prirodzene živia peľom a nektárom v zimnom období a v skorej jari včelári často dokrmujú svoje včelstvá, ak nie sú k dispozícii peľ a nektár prirodzene.
Svetový výrobca Cargill odporúča glukózo-fruktózový sirup C *TruSweet 1730 ako dobrú alternatívu k cukru s vodou z mnohých dôvodov:
Viackrát som zažil situáciu, že včelári, najmä tí začínajúci, pri návšteve našej predajne alebo pri stretnutí na výstavách, prídu zo „zaručenou“ informáciou, že toto alebo tamto je dobré, či zlé. Väčšinou nevedia zdôvodniť svoj názor a po dlhšom rozhovore priznajú, že danú informáciu našli na internete.
Som predajca včelárskych potrieb, preto považujem za dôležité ako prvú rozobrať túto tému. Naša firma ponúka včelárske potreby, ktoré dovážame takmer z celého sveta. Nie sme zástupcami nejakej zahraničnej firmy. Produkty máme od mnohých firiem a výrobcov. Trocha faktov: tovar nám dodáva už 25 výrobcov z mnohých krajín ako sú Česko, Maďarsko, Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko, Čína, Nemecko, India, Slovinsko, Turecko, Taliansko a samozrejme Slovensko.
Číst dál: Prečo sa nevyrába u nás, nebolo by to lacnejšie a kvalitnejšie?
Cukrový sirup používajú včelári desaťročia, storočia a funguje. Tak prečo to meniť?
Sú výhody invertného krmiva dostatočné na to, aby sme menili stáročnú „tradíciu“?
Pre nájdenie odpovedí na tieto otázky sa stačí pozrieť napríklad do okolitých krajín - Čechy, Maďarsko, Poľsko. Samozrejme treba na mape pokračovať aj ďalej a zahrnúť celú Západnú Európu a vôbec zvyšok sveta. Všade vidieť, že invertné krmivo vytláča doma zarábaný cukrový sirup. Niečo sa za tým skrýva, a nebude to zaostalosť zahraničných včelárov. Včelárstvo sa tam v tomto smere práve naopak posunulo o kus ďalej tým, že napr. v západnej Európe majú už 10 ročnú skúsenosť s používaním invertného krmiva. A pozitívnu skúsenosť.
Oproti doma zarobenému cukrovému sirupu sú výhody invertného krmiva zjavné a nie je ich málo. V zahraničí ich poznajú a preto uprednostňujú invert pred cukrom. V ďalších vetách sa Vám posnažím tieto výhody zhrnúť. Nie sú založené na dohadoch, ale na reálnych skúsenostiach mnohých včelárov.
Vážené včelárky a včelári,
rozhodol som sa na svojej webovej stránke založiť sekciu „Otázky a odpovede“. Dôvod, prečo som sa tak rozhodol je, že považujem za dôležité šíriť osvetu, založenú ako na mojich, tak aj vašich skúsenostiach. Preto sa Vám pokúsim odpovedať na otázky, ktoré mi vy, včelári, pravidelne adresujete, či už v našej predajni, na výstavách, spoločných stretnutiach alebo v emailovej komunikácii. Ponúknem Vám moje postrehy na mnohé problémy a nezrovnalosti. Nie všetko je biele alebo čierne, dobré alebo zlé, tak isto aj mnohé činnosti sa dnes javia ako dobré, ale zajtra už môžu byť zatracované.
Nie som vyštudovaný včelár, avšak získal som titul chemického inžiniera na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Taktiež v súčasnosti ani nevčelárim, ale mám približne 12 ročnú včelársku prax s tým, že som v minulosti mal viac ako 100 včelích rodín. Moje portfólio nedopĺňa žiadna výskumná a ani nijaká vývojová činnosť, no v oblasti včelárstva pracujem a so včelármi sa stretávam už viac ako dve desaťročia. Za túto dobu som o včelárskej problematike diskutoval s nespočetne včelármi stovky, možno tisíce hodín. Poznatky si nosím aj zo zahraničia, tak isto sledujem dianie na internete a klasicky, čítam všetku dostupnú včelársku literatúru. Tak ako vy, aj ja hľadám odpovede.
Vieme dobre, že nektár, cukrový sirup, invertný sirup skrátka jednoduché cukry potrebujú včielky pre svoju existenciu. Sú „naprogramované“, aby zbierali nektár (alebo cukrové náhrady), ukladali ho do buniek a tým si vytvárali zásoby na bezznáškové obdobie, ktorým je aj zima. Dovolím si tvrdiť, že mnohí včelári určite zažili „hladovanie“ včiel. A podaktorí o tom možno ani nevedia. Veľa včelárov tvrdí so stopercentnou istotou, že ich včely nikdy nehladovali. Málokto z nich ale vie odpovedať na nasledujúcu otázku: Koľko máte napr. na jar (február – apríl) vo včelstve plodu a následne aké množstvo zimných zásob medu a peľu spotrebujú na jeho kŕmenie? Väčšinou sa po položení tejto otázky stratí tá istota. Či majú včielky dostatok zásob na jar , ako napríklad v roku 2013, kedy kvôli dlhej zime nemohli vyletieť, je veľmi ťažko zhodnotiť
Dostatočné "energetické" kŕmenie podnecuje včely k usilovnej znáške peľu.
"Keď sa včely na jar nedostanú k pastve, potom to bude ťažký rok" povedal už nebohý včelársky majster Walter Götz, ktorý pôsobil na Včelárskom inštitúte v Oberursele (Nemecko). Na jar 2008 sa to potvrdilo. Silný úbytok zimných včiel, nedostatok mladých včiel, veľké plody plodu, ktoré ale boli obsadené nedostatočným počtom včiel - to bol nedobrý štart do sezóny 2008.
"Včely sa nemôžu rozbehnúť", opakovane ohlasovali včelári. Oneskorené včelstvá ešte ku koncu júna neodpovedali očakávaniam. Klieštik včelí a v poslednom čase pribúdajúca nozéma, ako aj nie najlepšie poveternostné podmienky počas znášky na jar a v skorom lete, ovplyvňovali negatívne rast včelstiev.
prebieha formou dokonalej premeny (metamorfóza). Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvy, ktoré rýchlo rastú zásluhou materskej kašičky, ktorou sú kŕmené počas prvých 3 dní. Neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní. Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej mesiačikovite stočenej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelé imágo, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní.
Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov Celsia) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja. Kráľovná žije 2 až 6 rokov, robotnice 1 až 4 mesiace (v lete len niekoľko týždňov), trúdy žijú asi 30 až 60 dní. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm a robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným kladielkom. Robotnice majú žihadlo a sú tmavo pruhované.
Trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si zo sebou pár robotníc.
Hovoríme že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľu. Trúdy sa nazad nedostanú, lebo robotnice ich dnu nepustia, ale pobijú ich, alebo ich jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok denne.
Právě přítomno: 148 hostů a 3 členové
